Keď som sa začala zaoberať pred niekoľkými rokmi syndrómom vyhorenia, vtedy sa ešte vyhorenie neskloňovalo z každej strany, tak ako je tomu dnes. Vnímam však, že je to téma, ktorú dnes rieši, žiaľ, veľmi veľa ľudí, či už ide o pomáhajúce profesie, vrcholových manažérov, alebo rodičov na materskej/rodičovskej “dovolenke”. Áno, aj keď sa staráme o nového člena rodiny, aj vtedy môžeme vyhorieť.
V čom vnímam hlavný problém?
Častokrát máme podľa mňa tendenciu hnať sa za úspechom v domnení, že úspech = šťastie. Máme dojem, že šťastie na nás čaká niekde na konci ďalšieho splneného cieľa, či povýšenia a pri tom zabúdame robiť každodenné malé veci, ktoré nám robia len tak jednoducho radosť a prispievajú k našej osobnej pohode, zdraviu a tým pádom aj k vytúženému šťastiu. Myslím si, že úspech nie je nejaké pomyselné “miesto”, kam by sme mali dôjsť, ale je to spôsob, akým žijeme každý jeden deň. Sme extrémne prívetiví k potrebám druhým a seba odkladáme. Sme schopní pracovať niekoľko hodín nadčasov, plniť všetky možné požiadavky od okolia, ale na seba si nevieme nájsť častokrát ani pár minút denne.
Ako z toho kolobehu von?
Páči sa mi veta, ktorú povedal uznávaný český psychiater Radkin Honzák: „Naučiť sa hriať, ale nie horieť.” Tento výrok vystihuje podľa mňa celú podstatu veci a musím priznať, že aj ja sa to už nejakú dobu snažím učiť. Pomôcť môže aj nastavenie si vlastných hraníc, ktoré nám jednoducho nedovolia dostať sa až na hranu vyhorenia. Ako jednoducho to znie, však? Je to však individuálny a častokrát veľmi náročný proces a u každého má iné trvanie.
Ideálnejšie je, skúsiť vyhoreniu predísť a nastaviť si work – life – balance tak, aby sme nemuseli začať riešiť až stav, kedy sa cítime totálne frustrovane, apaticky, beznádejne, sme cynický voči okoliu, pociťujeme bolesti brucha, hlavy, máme problémy so spánkom a stratíme akúkoľvek motiváciu pre ďalšie fungovanie.
Pripájam ti sem zopár tipov, ako tomu predísť:
1. Maj na seba realistické nároky a pripusti si aj svoju nedokonalosť. Pracovné neúspechy negeneralizuj, ale skús ich hodnotiť v širšom kontexte a to predovšetkým z hľadiska snahy. Pokiaľ bola vynaložená snaha primeraná, nie je potrebné prežívať neúspech ako tragédiu.
2. Dodržiavaj pestrý režim práce a v rámci pracovného dňa si rob prestávky.
3. Deleguj úlohy a neboj sa požiadať o pomoc iných.
4. Stanov si priority a skús si nasledujúci deň naplánovať aspoň približne dopredu. Ideálne je začať tými najťažšími úlohami a pokračovať k jednoduchším. Najhoršie je robiť všetko naraz a nedokončiť napokon nič, čím sa dostávame do absolútneho stresu a chaosu.
5. Nepodliehaj syndrómu večného pomocníka – kým povieš niekomu „áno“, zváž, či práve nehovoríš sebe „nie“.
6. Neboj sa byť asertívny. Primerane vyjadruj svoje názory, potreby, nauč sa povedať aj prijať súhlas, či nesúhlas.
7. Vytvor si vlastné rituály, ktoré ti pomôžu oddeliť pracovný čas od súkromného (napríklad aj taká sprcha po príchode domov môže pomôcť).
8. Zaujímaj sa aktívne o svoje zdravie, sleduj signály svojho tela – ak ťa častejšie bolieva hlava alebo horšie spávaš, neignoruj to.
9. Osvoj si aktívny životný štýl, čo zahŕňa dostatok pohybovej aktivity, spánku a oddychu. Ideálne je vylúčiť, alebo aspoň obmedziť všetky škodlivé látky ako sú alkohol, či fajčenie.
10. Dbaj na priaznivé vzťahy s okolím. Dobré sociálne zázemie a pevné zakotvenie vo vzťahu s druhými nám veľmi pomáha pri zvládaní stresu. Pocit podpory okolia, pocit že k niekomu patríme a možnosť prebrať s niekým blízkym svoje problémy nám pomáha omnoho lepšie vyrovnávať so životnými ťažkosťami. Je dôležité svoje pocity nepotlačovať, rozprávať sa o nich a zveriť sa. Práve vzťahy sú podľa mňa tým najdôležitejším pilierom, ktorý by sme nikdy nemali zanedbať.
Ak sa však dlhodobo necítiš dobre a máš pocit, že si skúsil všetko a nič ti nepomáha, neboj sa vyhľadať odbornú pomoc. Rozhovor s odborníkom ti môže pomôcť rozmotať príčinu tvojich pocitov, nastaviť si work – life – balance ideálny pre teba, naučiť sa relaxovať a nabrať znova potrebnú silu, motiváciu a energiu.
Cesta von totiž vždy existuje:)
S.
